Škoda Octavia 1,4 MPI – veľký junior?

Prvým pokusom „stláčania cien“ bola Fabia Junior, ktorá sa väčšieho úspechu nedočkala. Určitú spojitosť s lacnou Fabiou má aj nová Octavia v základnej motorizácii. Dokáže jednaštvorka zastávať úlohu rodinného, alebo služobného auta?

Prvým pokusom „stláčania cien“ bola Fabia Junior, ktorá sa väčšieho úspechu nedočkala. Určitú, aj keď skôr symbolickú, spojitosť s lacnou Fabiou má aj nová Octavia v základnej motorizácii. Dokáže jednaštvorka zastávať úlohu rodinného, alebo služobného auta?

Škoda je v rámci materského koncernu vyprofilovaná ako budgetová značka, lacné a jednoduché autá by ste ale v jej výrobnom programe hľadali ťažko. Namiesto toho má dnes automobilka k dispozícii sofistikované komponenty, moderné technológie a veľké zázemie Volkswagenu. Paradoxne, práve tento lichotivý stav musia v Mladej Boleslavy riešiť a hľadať cesty, ako znižovať ceny svojich modelov.

Prvým pokusom „stláčania cien“ bola kontroverzná Fabia Junior, ktorá sa väčšieho úspechu nedočkala a výrobca ju rýchlo stiahol z predaja. Dnes tvorí základný kameň modelovej palety škodovky Fabia 1,2 HTP, doplnená vo vyšších triedach o výbehovú Octaviu Tour a Octaviu 1,4 MPI. Práve novú Octaviu so základným motorom sme dostali na pravidelný redakčný test. Dokáže jednaštvorka zastávať úlohu plnohodnotného rodinného, alebo služobného auta?

Škoda Octavia a vybrané konkurenčné modely

	Škoda Octavia	Opel Astra	Škoda Octavia Tour	Toyota Corolla
Motor	1,4 MPI	1,4 Ecotec	1,6 MPI	1,4 VVT-i
Max. výkon (kW pri ot./min)	55/5000	66/5500	75/5600	71/6000
Max. točivý moment (Nm pri ot./min)	126/3800	125/4000	148/3800	130/4800
Zrýchlenie 0-100km/h (s)	15,5	13,7	11,8	12,0
Max. rýchlosť (km/h)	170	178	190	185
Priemerná spotreba (l)	7,0	6,3	7,1	6,7
Rozmery d/š/v (mm)	4572/1769/1462	4249/1753/1460	4507/1731/1431	4277/1710/1475
Rázvor (mm)	2578	2614	2512	2600
Min/max batožinový priestor (l)	560/1350	380/1330	528/1328	289/1190
Cena v zrovnateľnej výbave (Kč)	424 900,-	445 900,-	418 900,-	444 900,-

Karoséria

Octavia liftback svojim vzhľadom zrovna nenadchýna a pri pohľade na ňu si niesom istý, či „facelift“ starej oktávke pomohol alebo uškodil. Proporcie vozidla sú podivne nevyvážené, čo si všimne snáď každý pri pozornejšom skúmaní jednotlivých partií alebo nepozornejšom skúmaní auta ako celku. Obzvlášť vedľa podareného kombíka si človek povzdychne nad ťažkou a fádnou „prdelkou“, ktorej by neuškodila dôsledná liposukcia. Oválne zadné partie prechádzajú ako šibnutím prútika v ostré krivky predných svetiel, ktoré sú zjemnené rozmernou maskou chladiča. Sám sa divím, že na kombíku mi táto ruská ruleta s geometrickými tvarmi nevadí a pri pohľade na liftback mám pocit, že sa pozerám na dve rôzne autá.

Tou lepšou správou je, že na rozdiel od svojho protiplólu nie je predku moc čo vyčítať a dokonca aj v základnej, nemetalízovej modrej farbe vyzerá dôstojne a zaujímavo. Profilu dominuje kratučký rázvor, malé kolesá vo veľkých podbehoch a charakteristické, konvexné zakrivenie okien v „B“ stĺpikoch. Línia strechy sa pomaly zvažuje a vytvára veľmi masívny „C“ stĺpik, ktorý sa výraznou mierou podpisuje na spomínanej ťažkopádnosti zadnej časti. Surrealistickým spojením nijako sa k sebe nehodiacich tvarov vyzerá nová Octavia ako jedno z dielok Salvadora Dalího, ktoré sa snaží nikoho neuraziť a hlavne pomaly starnúť.

+ pomaly starnúci vzhľad

+ podarené predné partie automobilu

- nevyvážené proporcie

- ťažkým dojmom pôsobiace zadné partie

- slabá súhra kriviek

TIP: test Škody Octavia Combi TDI

Interiér

Napriek značnej strohosti a jednoduchosti je tvar palubnej dosky veľmi podarený a podľa môjho názoru dokonca najkrajší spomedzi áut postavených na „golfáckej“ platforme. Asi si vo VW vzali k srdcu slová bývalého šéfa Ferdinanda Piecha, ktorý vyhlásil, že do roku 2005 urobí so škodovky Volvo. Faktom je, že tvar kapoty si nová Octavia vypožičala od S40ky a niektorí predstavitelia automobilky sú presvedčení o tom, že po viacerých stránkach už tradičnú švédsku značku predbehli... To nechám radšej bez komentára a vrátim sa späť dovnútra auta.

Nevýrazný interiér veľmi oživuje farebná kombinácia čalúnenia sedadiel a strieborné lišty, po obvode lemujúce výplne dverí a palubnej dosky. Aj v základnom stupni výbavy Classic, obsahujúcom štyri airbagy, ABS, ASR, hydromechanický posilňovač riadenia, centrálne zamykanie a výškovo nastaviteľné sedadlo vodiča, pôsobí interiér Octavie prekvapivo hodnotne a o „juniorovi“ nemôže byť ani reč (navyše v našom prípade bola základná výbava doplnená výbavou za skoro 130 000 Kč). Všetky plasty, s ktorými prichádza posádka do styku sú príjemne mäkké (až na niektoré „protišmykové“ gumové ovládače) a precízne spolu lícujú. Stredová konzola zmohutnela, vyrástla do výšky aj do šírky a necháva zabudnúť na svojho predchodcu. Ostatne ako sa veľmi často spomína, generačný rozdiel medzi Octaviami je zrakom badateľný najmä pri pohľade do interiéru.

Všetky ovládacie prvky sú perfektne po ruke a presne v zornom poli vodiča. Príjemné pocity sa umocnia pri hľadaní optimálnej polohy za výškovo a osovo nastaviteľným volantom, ktorý sa napriek tomu, že nie je obšitý kožou veľmi dobre drží a nešmýka ani v spotených dlaniach. Vo veľkom rozsahu nastavovateľné sedadlo vodiča dokáže niekoľkými pohybmi ruky zmeniť športové, skoro „honďácke“ usadenie za volantom v polohu á la „gazík“ a uľahčiť orientáciu pri parkovaní. Výhľad z auta smerom dozadu je veľmi obmedzený mohutnými „C“ stĺpikmi a parkovací asistent má preto v novej Octavii neoddiskutovateľné opodstatnenie.

Opäť ma prekvapili sedadlá, tento krát ale kvôli tomu, že majú odlišný „strih“ než ich kožené deriváty. Prejavuje sa to výraznejším bočným vedením sedáku, ktorý lepšie drží telo (svoju zásluhu na tom má samozrejme aj textilné čalúnenie), ale je menej komfortný (čo neocenia najmä silnejší ľudia). Predným sedadlám by neuškodila väčšia šírka a zadnej lavici o niečo mäkšie polstrovanie. Cestovný komfort znižuje aj absencia lakťovej opierky, ktorá je vo vyšších stupňoch výbav súčasťou stredového tunelu, spolu s nastaviteľnou krížovou opierkou. Prázdny priestor medzi prednými sedadlami vyzerá odpudivo, ale svoje stvárnenie kompenzuje priehradkami rozmanitých tvarov a rozmerov.

Množstvo úložných priestorov v Octavii je bezkonkurenčné. Ich praktická využiteľnosť ale nie je obzvlášť oslnivá – väčšinou sú príliš plytké a nekryté pred očami okolitého sveta. Podobne je na tom aj využiteľnosť obrovského batožinového priestoru, ktorému som sa podrobne venoval v nedávnom teste novej Octavie Combi. Na rozdiel od kombíka má liftback o zanedbateľných 20 litrov menší objem, ale nezanedbateľne horšie využiteľný obstavaný priestor. Základná výbava neobsahuje praktickú sadu sietí v kufri, ktorý je inak precízne čalúnený a až do chvíle než sa sklopia zadné delené sedadlá aj nezáludne tvarovaný.

Bohato dimenzovaný priestor na predných a zadných sedadlách presvedčí štyroch dospelých pasažierov. Ten piaty by mal radšej ostať doma, pretože tvar zadnej lavice, výrazný tunel v podlahe a menšia šírka v oblasti ramien nepridá nikomu na nálade. Svoju daň v podobe obmedzeného priestoru nad hlavami si vyberie rýchlo sa zvažujúca strecha, pod ktorou sa budú nepríjemne krčiť ľudia s výškou nad 185 cm.

+ tvar palubnej dosky

+ poloha za volantom

+ kvalita vypracovania a použitých materiálov

+ veľkorysý priestor

+ veľkosť a usporiadanie základného batožinového priestoru

- málo uzatvárateľných odkladacích priestorov

- menej pohodlné predné sedadlá

- kvalita zadnej lavice

- výrazný tunel v podlahe

Motor

Na prvý pohľad nepochopiteľná kombinácia relatívne ťažkého automobilu a maloobjemového agregátu nemá v novej Octavii svoju premiéru. Už jej predchodca bol v ponuke s poddimenzovanou motorizáciou o objeme 1,4 litra, s výkonom 55 kW a točivým momentom 126 Nm. O to viac som bol zvedavý, ako si rovnaký motor poradí s ešte väčšou masou.

Napriek modernej konštrukcii a šestnásť ventilovej technike nie sú parametre koncernovej jednaštvorky zaujímavé (konkurenti dosahujú pri rovnakom objeme výkon okolo 70 kW). Motor sa ale už po naštartovaní prejaví sympatickým, tlmeným zvukom a vyrovnaným behom. Má úctyhodnú chuť ísť do otáčok a obdivuhodnú vytrvalosť robiť s Octaviou všetko, čo je len v jeho silách. Vďaka krátkemu sprevodovaniu dokáže v meste, alebo na okreskách s autom príjemne „zacvičiť“ a dych mu dôjde až na diaľnici (pri 130 km/h dosahuje 4000 ot./min). Hodil by sa šiesty prevodový stupeň, ktorý by dokázal potenciál motoru ešte lepšie využiť a jeho zvukový prejav by ostal dlhšie príkladne utlmený .

Surový motor mi nedovolil priblížiť sa k výrobcom udávanej priemernej spotrebe paliva 7 l, ktorá už tak nie je obzvlášť nízka. Kvôli nutnosti využívania vyšších otáčok (motor sa najlepšie cíti v rozmedzí 3000 – 5000 ot./min), sa priemerná spotreba počas testu pohybovala nad 8,5 litrovou hranicou. Pri úspornej jazde, s prevládajúcim podielom mimomestských komunikácií, sa apetít zmenšil zhruba o liter – čo je ale stále veľa.

Bezchybné je zladenie manuálnej prevodovky s motorom, ktorá má presný chod, krátke dráhy a jej hlavica padne dobre do ruky. Práve prevodovka s krátkym sprevodovaním sa výraznou mierou podieľa na dostatočnej agilite automobilu.

+ odhlučnenie motoru

+ príjemný zvukový prejav

+ zladenie s manuálnou prevodovkou

+ pružnosť motoru

- nízky výkon

- vysoká spotreba

Jazdné vlastnosti

Presvedčivé, isté, bezproblémové, ľahko predvídateľné, dlho neutrálne, málo emotívne a málo hravé – toto všetko ma napadá pri spomienke na jazdné vlastnosti Škody Octavie. Výborná súhra pilota s autom, ľahké ovládanie všetkých jeho dôležitých súčastí a prehľadné ukazovatele na prístrojovom panely zanechajú dobrý dojem aj na náročných vodičov ...a to si sadám za volant základnej verzie s komfortným naladením podvozku a 15“ diskami kolies...

Je poznať, že jazda má skôr komfortný charakter, ale pojem „komfort“ je u Octavie veľmi relatívny – podvozok nie je naladený mäkko, ale v porovnaní s verziami obutými do nízkoprofilových pneumatík je posádka ušetrená o nejedno škaredé slovo na adresu našich cestárov. Jednaštvorka sa najlepšie cíti na kvalitných okreskách so spleťou zatáčok a žiadnym prehnaným stúpaním. Auto výborne sedí a počúva na povely vodiča aj pri skutočne brutálnom zaobchádzaní, kedy sa dostavuje očakávaný pretáčavý šmyk. To už majú kotúčové brzdy „plné ruky práce“, ale vďaka okamžitému nástupu a dostatočnému účinku si s automobilom vedia ľahko poradiť. Ani po opakovanom brzdení nemajú tendenciu vädnúť a stále sa starajú o bezpečné spomalenie auta.

Riadenie je menej citlivé, ale variabilný posilňovač pri vyšších rýchlostiach príjemne stuhne a poskytuje dostatočnú spätnú väzbu. Celkovo sa jazdné vlastnosti Octavie radia k nadpriemeru nižšej strednej triedy, len škoda, že je krátky rázvor vykúpený nadmernou tuhosťou podvozku, čo nie je nikomu inému než vodičovi príjemné.

+ bezpečné jazdné vlastnosti

+ precízne sprevodovanie

+ dostatočne dimenzované brzdy

- tvrdý podvozok

- menej citlivé riadenie

Cena testovaného automobilu sa vyšplhala na 550 000 Kč. Za podobne vybavenú Octaviu Tour s 1,6 l motorom zaplatíte 485 000 Kč, inými slovami, za pol miliónu si môžete dopriať dvojlitrovú Octaviu Tour v plnej paľbe. Prirodzene sa vynára otázka, či sa vôbec základná Octavia oplatí. Podľa môjho názoru nie, pretože najslabšiu motorizáciu si vyberú len nenáročný motoristi, ktorým bude postačovať aj osvedčená Octavia Tour a ešte ušetria nemalé finančné prostriedky.