Honda FR-V – placka pre šiestich

Že by ste si radšej prečítali test nového CRX, Prelude, alebo NSX? Že Honda už nie je tým, čo bývala? Nuž, klasické „placky“ sú v nenávratne, tak sa spolu s nami pokúste nájsť kontinuitu tradície Hondy v nových, netradičných modeloch.

„Čo bolo to bolo, terazky je všetko inak“, ale nevešajte hlavu! Honda si ako jedna z posledných samostatných automobiliek snaží zreteľne vyprofilovať image. Tento krok je v tvrdej, prevažne globalizovanej konkurencii nevyhnutný, ale prináša určité obete. Za jednu z tých najväčších by skalní fanúšikovia označili súčasnú generáciu Civicu a ani sympatický Jazz zrovna nezlepšil atmosféru medzi „hondistami“. Pochybnosti o ďalšom smerovaní automobilky ukončil až nový Accord, ktorý každému milovníkovi áut urobil radosť. Zdá sa, že Honda opäť našla recept na úspech, a neváha ho použiť. Tak prišlo na rad aj kontroverzné MPV Stream, ktoré koncom minulého roku dostalo pozoruhodného nástupcu...

Dodnes si pamätám, ako ma nadchlo 3+3 usporiadanie Fiatu Multipla, vravel som tomu „kladivo na empévéčka“, ale čas ukázal, že tomu tak celkom nebolo. Prišiel Opel Zafira, Renault Scénic II, Ford Focus C-Max a príšerka menom Multipla začala upadať do zabudnutia. Reinkarnácia originálneho usporiadania na seba nenechala dlho čakať a v roku 2001 sa na tokijskom autosalóne predstavila atraktívna štúdia Bulldog, ktorá bola verným predobrazom prvého Flexible Recreational Vehicle. Kompaktná Honda FR-V obohatila trh s minivanmi koncom minulého roku a v tvrdej konkurencii sa snaží dokázať to, čo sa Fiatu nepodarilo.

Honda FR-V a vybraté konkurenčné modely

Karoséria

Stojím zoči-voči buldogovi, ktorý sa od svojho originálu líši len pozmenenou maskou chladiča a výraznejšími svetlometmi. Na prvý ani na druhý pohľad nemám pocit, že sa pozerám na v prvom rade úžitkové auto. Podmanivosť výrazne klinovitého tvaru je šokujúca a len málokto jej dokáže odolať.

Rozmerné predné svetlomety sú s citom zasadené do plynulo stúpajúcej horizontálnej línie, ktorá obopína automobil od prednej masky popod zadné sklo, späť k maske s veľkým znakom Honda. Profilu dominuje výrazný prah a štvorica bočných okien s krivkou v štýle BMW X3. Zadné partie zvýrazňujú elegantné svetlá, ktoré sú súčasťou kolmej zadnej steny, originálne sa zakrivujúcej až nad spodnou hranou zadného okna.

Atraktívna karoséria s krátkymi prevismi, postavená na prepracovanej platforme CR-V, je vyvážená a pôsobí ... ako to len nazvať ... magneticky. Keď som s Hondou zastavil na čerpacej stanici prestalo byť stredobodom pozornosti nové Audi A6. Ľudia uprene hľadeli mojím smerom, dokonca sa pri mne pristavilo pár mladíkov a skonštatovali, že mám krásne auto. To pravé ale prišlo vo chvíli, keď som z čerpacej stanice odchádzal a okolo mňa prefrčal nadupaný Civic. Letmo som si všimol, že chlapík za volantom sa otáča, začína brzdiť a zastavuje pri krajnici, kde čaká až ho dobehnem a so zatajeným dychom sleduje, ako prechádzam okolo. Bol to skvelý pocit, ale už druhý deň ráno som sa vrátil späť na zem a zatláčal slzy. Celým ľavým bokom efervéčka sa tiahol dlhý škrabanec, ktorý tam nebol, keď som od auta odchádzal.

+ atraktívny design

+ vyvážené proporcie

- „päsť na oko“ závistlivým susedom

Interiér

Mali ste na základnej škole radi matematiku? Ja veľmi nie, ale s Hodnou FR-V je radosť počítať. Akým autom prepravíte z miesta A do miesta B šesť ľudí, 439 litrov batožiny, a zaparkujete do medzery dva metre širokej a 4,3 metra dlhej? Náročná slovná úloha ukazuje len zlomok toho, čo rodinná Honda dokáže.

Obdivuhodne využitý obstavaný priestor je vďaka jednoduchému mechanizmu sklápania sedadiel príkladne variabilný a praktický. Prostredné sedadlá sú o niečo užšie než krajné a kvôli lepšiemu pohodliu v oblasti ramien sa dajú posunúť o 270 mm dozadu, čím vznikne dostatok priestoru pre šesť dospelých osôb priemerného vzrastu. Ľudia s výškou nad 190 cm sa na predných sedadlách budú cítiť najlepšie, keď sa to prostredné zmení na praktický stolík a lakťovú opierku v jednom. Zadné nedemontovateľné sedadlá sú delené v pomere 40:20:40 a po ich sklopení sa vytvorí rovná plocha, ktorá sa dá vďaka širokým zadným dverám s nízkou nakladacou hranou dobre využiť.

Rozložitá palubná doska je akoby rozdelená do troch logických celkov – prvým sa riadi automobil, druhým, ktorý je dekorovaný imitáciou hliníka, sa ovláda ventilačná sústava a tretím, ktorý je dekorovaný lešteným plastom, sa ovláda integrované autorádio a sledujú dôležité údaje.

Polohu za trojramenným, v oboch osiach nastaviteľným volantom som hľadal dlhšie než mám zvykom. Musel som sa zžiť s vyšším, trochu „dodávkovým“ usadením, malým rozpätím horizontálneho nastavenia sedadiel a horšou polohou spätných zrkadiel. Príjemná je poloha radiacej páky, ktorá spolu s ručnou brzdou našla umiestnenie v palubnej doske v bezprostrednej blízkosti volantu s tenším vencom. Napriek stiesnenejším pomerom na dĺžku pôsobí interiér veľmi vzdušne, čo ešte podtrhuje fakt, že som sa stále naťahoval buď za ovládaním automatickej klimatizácie a autorádia, alebo sťahovania okien. Ovládanie klimatizácie navyše vyžaduje určitý cvik, než prestane odvádzať pozornosť od riadenia vozidla.

Kvôli vysokej hrane bočných okien a menšej presklennej ploche pôsobí interiér dojmom robustnosti a bezpečnosti, ale treba sa zmieriť z horším výhľadom než aký je u minivanov bežný. Na druhej strane je vďaka malému okienku pred spätným zrkadlom potlačený efekt „mŕtveho uhlu“ spôsobený širokým A-stĺpikom. Pri každom manévrovaní je dobré mať na pamäti veľkú šírku auta, ktorá so spätnými zrkadlami presahuje dva metre.

S výnimkou pazvukov, ktoré vychádzali zo stĺpiku riadenia je kvalita vypracovania a použitých materiálov na výbornej úrovni. Obdobná je aj kvalita výškovo nastaviteľných sedadiel, ktoré majú dobrý tvar a telu poskytujú dostatočnú oporu. Ich tuhosť je optimálna a aj na tých stredných sa dá dlho pohodlne cestovať. Štandardná výbava je veľmi bohatá - šesť airbagov, elektricky ovládane predné a zadné okná spolu so zrkadlami, palubný počítač, automatická klimatizácia, čí autorádio s CD prehrávačom. Nechýbajú ani praktické držiaky nápojov, väčšie a menšie odkladacie schránky z ktorých najoriginálnejšia sa skrýva v sedáku stredného sedadla vedľa vodiča.

+ veľkorysý šesťmiestny interiér

+ jednoduchý systém sklápania sedadiel

+ vysoká miera pasívnej bezpečnosti

+ bohatá štandardná výbava

- menej miesta na dĺžku

- ovládanie klimatizácie a autorádia by mohlo byť lepšie poruke

Motor

Vyspelá základná motorizácia 1.7 VTEC s dvojstupňovým variabilným časovaním ventilov a vírivým sacím potrubím má plochý priebeh krútiaceho momentu a slušnú ekonomiku. Je typicky „honďácky“ vysokootáčková, ale pekne tiahne už odspodu a dobre si rozumie s krátkou päťstupňovou prevodovkou. Relatívne ťažké efervéčko je vďaka tejto kombinácii dostatočne živé, ale nedajú sa od neho čakať zázraky.

Plné ruky práce dáva štvorvalec najavo veľkou hlučnosťou, ktorá k ušiam posádky preniká prekvapivo výrazne. Pri pohodlnej diaľničnej rýchlosti okolo 130 km/h, so zaradeným piatym prevodovým stupňom, točí motor vyše 4250 otáčok a jeho prejav prestáva byť príjemný. Auto ale ochotne zrýchľuje ďalej a ručička rýchlomeru sa ľahko prehupne cez 180 km/h. Tento štýl jazdy sa samozrejme odráža na spotrebe paliva, ktorá si s vysokými otáčkami moc nerozumie a každých sto kilometrov odľahčí nádrž o 12 litrov benzínu. Priemerná spotreba na konci testu dosahovala 8,5 litra na sto kilometrov, čo je vzhľadom na časté využívanie potenciálu motoru rozumná hodnota.

Spomínané neduhy sú zároveň aj jediné o ktorých sa v súvislosti s týmto motor dá hovoriť. Silnejšie verzie sa štandardne dodávajú so šesťstupňovou prevodovkou, ktorá jednasedmičke vyložene chýba. Inak sa jedná o podarenú pohonnú jednotku, charakteristickú rovnomerným behom a okamžitou odozvou na zošliapnutie plynového pedálu.

+ rovnomerný beh

+ nízka spotreba paliva

- vysoká hlučnosť

- absencia šiesteho prevodového stupňa

Jazdné vlastnosti

Prvých pár kilometrov som mal z Hondy veľký rešpekt a nevedel som, čo mám od nej čakať. Vyzerá športovo, športovú polohu za volantom sa mi ale nepodarilo nájsť. Je to rodinné auto, každým naštartovaním ale strácam pojem o kubických metroch, ktoré ma obklopujú. Myslím na vyššie položené ťažisko, ale ostrý prejazd zákrut toto auto zbožňuje.

Ovládanie je perfektné, okamžite som prišiel na chuť blízko volantu umiestnenej radiacej páke s krátkymi dráhami a relatívne presným radením. Honda ide pekne za volantom, zatáča ako po koľajniciach a je radosť sa s ňou hrať na hranici šmyku. Vďaka dlhému rázvoru kolies dobre zvláda priečne aj pozdĺžne nerovnosti a dlho sa správa neutrálne. Precízne naladený podvozok je aj bez stabilizačného systému o poznanie rýchlejší než motor a sprostredkováva možno až prílišný pocit bezpečia. Auto nie je zbytočne tvrdé, karoséria sa len mierne nakláňa a sám seba sa pýtam, kam sa podelo empévéčko. Bohato dimenzované kotúčové brzdy na všetkých kolesách spolu s ABS a systémom rozdeľovania brzdného účinku majú rýchly nástup, nevädnú ani pri opakovanom použití a s efervéčkom nemajú moc práce.

Celý test som si kládol otázku, či nie je hriech nazývať Hondu FR-V minivanom. Svojimi úžitkovými hodnotami a rozmermi presne zapadá do triedy C-MPV. Svojim vzhľadom patrí medzi lifestylové minivany ako je Seat Altea. Svojím srdcom je to ale plnohodnotná Honda, ktorá v sebe nezaprie gény legendárnych placiek spred desiatich rokov.

+ výborný podvozok

+ ovládanie s dobrou spätnou väzbou

+ dobré brzdy

- ťažšie radenie prevodových stupňov

Prognóza vývoje ceny u testovaného automobilu

Honda FRV má všechny předpoklady na trhu nových i ojetých automobilů uspět: patří do stále perspektivní kategorie MPV, má variabilní interiér, sportovní design, pokrokovou motorizaci, kvalitní zpracování a dobrý poměr mezi užitnou hodnotou a cenou. Na trhu ojetin můžeme tedy u verze 1.7 předpokládat velmi nízkou amortizaci v závislosti na čase. Po roce / 20000 km klesne hodnota na cca 470 000 Kč a po třech letech / 60 000 km můžeme ještě získat cca 360 000 Kč.

ZDROJ: Tomáš Majer, EUROTAX